Cookove ostrovy (po angl.: Cook Islands; ďalšie názvy: Cook-ArchipelMangaia-ArchipelHervey-Inseln) sú súostrovie v Tichom oceáne a samosprávna parlamentná demokracia voľne pridružená k Novému Zélandu, súčasť Novozélandského kráľovstva.

Tvorí ich 15 malých ostrovov v Tichom oceáne s celkovou rozlohou 240 kilometrov štvorcových.

Majú 19 569 obyvateľov, z ktorých väčšina sú Maorijovia, ktorých v roku 1823 európski misionári obrátili na kresťanstvo. Hlavné mesto je Avarua a leží na ostrove Rarotonga.

 

 

Dejiny

 
Replika lode Endeavour.

Prvý európsky kontakt s Cookovými ostrovmi sa uskutočnil v roku 1595, kedy ŠpanielÁlvaro de Mendaña de Neira pristál na severnom ostrove Pukapuka. V roku 1606pristáli Španieli pod portugalskou vlajkou vedení kapitánom Pedrom Fernandezom de Quiros na ostrove Rakahanga. Briti pristáli po prvý raz v roku 1764 na ostrove Pukapuka a pomenovali ho Danger Island, pretože sa im nepodarilo pristáť na ostrove.

Medzi rokmi 1773 až 1779 boli južné ostrovy súostrovia Jamesom Cookom viackrát navštívené, pričom bola Rarotonga, hlavný ostrov súostrovia, uvidená po prvýkrát. Slávny kapitán William Bligh pristál s loďou Bounty v roku 1789 na Aitutaki. Pritom priviezol na ostrovy chlebovníkJames Cook dal prvému ostrovu, na ktorom pristálManuae, meno Hervey Islands. Meno Cookove ostrovy dali ostrovom Rusi na počesť Jamesa Cooka. Po prvý raz sa objavilo na ruských mapách.

V septembri/októbri roku 1813 pristáli prví európski úradníci s loďou Endeavour na Cookových ostrovoch. Potom, v roku 1814, pristála Cumberland s obchodníkmi z Nového Zélandu a Austrálie, ktorí hľadali santálové drevo. Na Rarotonge nenašli žiadne, ale vypukli spory medzi námorníkmi a ostrovanmi. Mnohí boli zabití, medzi nimi aj priateľka kapitána Ann Butchers. Zjedli ju a jej kosti vystavili. Je to jediná známa európska žena, ktorú kanibali na Cookových ostrovoch zabili a zjedli.

Geografia

 
Mapa Cookových ostrovov.
 
Pláž na Rarotonge.
 
Hlavná ulica v hlavnom mesteAvarua.

Cookove ostrovy sa delia na južnú skupinu Rarotonga (hlavný ostrov), AitutakiAtiu, Mangaia, Manuae, Mauke, Mitiaro, Palmerston a Takutea a severnú skupinu s ostrovmi Manihiki, Nassau, Penrhyn (Tongareva), Pukapuka, Rakahanga a Suvorov. Niektoré sú veľmi nízke, vďaka koralovým útesom veľmi ťažko prístupné ostrovy. Ostatné sú vysoké a zarastené hustou vegetáciou. Rastú na nich kokosové palmy a chlebovníky. Severná skupina ostrovov sa skladá väčšinou z atolov.

15 ostrovov a dva útesy sa delia do nasledovných skupín:

Ostrovy v roku 1888 Anglicko „vzalo pod ochranu“ a v roku 1900 anektovalo. Politicky sú odvtedy samosprávnym územím Nového Zélandu, ktorý má na starosti obranu a zahraničnú politiku.

Status Cookových ostrovov je zvláštny. Cookove ostrovy sú samosprávne územie voľne pridružené k Novému Zélandu. Tento status si Cookove ostrovy zvolili v referende, ktoré bolo kontrolované OSN a schválené rezolúciou 1514 (XV), jednomyseľne prijatou Valným zhromaždením OSN.

Cookove ostrovy sa spravujú samé. Ich zákony sú od Nového Zélandu nezávislé. Zákonná a výkonná moc nemá žiadne obmedzenia od Nového Zélandu. Štátna príslušnosť Cookových ostrovov ale neexistuje, obyvatelia Cookových ostrovov sú občania Nového Zélandu.

Cookove ostrovy sú suverénnym subjektom medzinárodného práva, plnoprávne vstupujúcim do medzinárodných vzťahov. Najväčšou prekážkou členstva Cookových ostrovov v OSN je neexistencia občianstva Cookových ostrovov. Z tohto dôvodu niektoré štáty (napr. Japonsko) odmietajú nezávislosť Cookových ostrovov uznať.

Viacero štátov ale už s Cookovými ostrovmi diplomatické styky ako s nezávislým štátom (napr. väčšina krajín západnej a južnej EurópyIndiaČína a Austrália) udržiava.

Na základe dohody z roku 1973 prevzal Nový Zéland zahraničné zastúpenie a obranu Cookových ostrovov. Dnes majú Cookove ostrovy vlastnú nezávislú zahraničnú politiku.

Oficiálnym platidlom je na Cookových ostrovoch novozélandský dolár, ktorého ISO 4217 kód je NZD. Okrem novozélandského dolára je používaný aj dolár Cookových ostrovov, čo je miestna verzia novozélandského dolára, ktorá je pevne naviazaná na materskú menu a je platná len na ostrovoch.

Obyvateľstvo

 
Plavákový sprievod počas každoročných osláv Maeva Nui.

Obyvatelia Cookových ostrovov sú väčšinou Polynézania. Patria do niekoľkých etnických skupín, ktoré tvoria spoločenstvo jednotlivých ostrovov alebo ostrovných skupín. Hovoria niekoľkými polynézskymi jazykmi a dialektmi. V posledných rokoch sa rôzne skupiny zlučujú do jednej etnickej komunity. Polynézania z Cookových ostrovov vyznávajú prevažne protestantizmus (85 %) akatolicizmus (12 %). K ich tradičným aktivitám patrí pestovanie kokosových paliemcitrusových plodovrybolov a lov perál. Každý rok navštívi Cookove ostrovy asi 30 000 zahraničných turistov, čo je pre ostrovy ďalší zdroj príjmov.

Náboženstvo

Politický systém

 
Budova parlamentu Cookových ostrovov, predtým táto budova slúžila ako hotel.

Cookove ostrovy sú samosprávna parlamentná demokracia voľne pridružená k Novému Zélandu. Hlavou štátu je kráľovná Alžbeta II., ktorej funkcia je vykonávaná zástupcom kráľovnej Sir-om Frederickom Goodwinom. Zákonodarným orgánom je 24-miestnyparlament, ktorý sa volí vo všeobecných voľbách na päťročné obdobie.

Podľa ústavy z roku 1965 sú Cookove ostrovy voľne pridružený štát k Novému Zélandu (každá zo strán môže zmluvu o voľnom pridružení kedykoľvek ukončiť). Vláda Cookových ostrovov má plnú právomoc nad vnútornými záležitosťami a čiastočnú aj nad vonkajšími záležitosťami. Nový Zéland je zodpovedný za obranu Cookových ostrovov a zahraničné zastúpenie (ale svoje kroky musí prekonzultovať s vládou Cookových ostrovov). Cookove ostrovy majú právo na nadviazanie diplomatických vzťahov s ostatnými krajinami a medzinárodnými organizáciami (sú členom, napr. aj SZO a UNESCO, nadviazali diplomatické vzťahy s 28 krajinami). Vzhľadom na svoj špecifický status, sú Cookove ostrovy často považované za nezávislý štát, ale samotná vláda považuje územie Cookových ostrovov bez nezávislosti.

Štáty, s ktorými majú Cookove ostrovy diplomatické vzťahy: Česko (2008), Austrália (1994), Belgicko (2005), Bosna a Hercegovina(1996), Čína (1997), Fidži (1998), Francúzsko (2000), Španielsko (1998), India (1998), Írsko (2008), Izrael (2008), Jamajka (2003), Kuba (2002), Malajzia (1992), Nauru(1994), Nemecko (2001), Nórsko (1998), Nový Zéland (1993), Papua-Nová Guinea (1995), Portugalsko (1995), Južná Afrika (1996), Švajčiarsko (2005), Thajsko (2005),Východný Timor (2002), Turecko (2008), Európska únia (2001), Vatikán (1999) a Taliansko (2002).

Hlavy štátu[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie vládyMenoDynastiaDátumy
1837 – 1901 Viktória Hannoverská 1819 – 1901
1901 – 1910 Eduard VII. Sasko-koburská 1841 – 1910
1910 – 1936 Juraj V. Windsorská 1864 – 1936
1936 Eduard VIII. Windsorská 1894 – 1972
1936 – 1952 Juraj VI. Windsorská 1895 – 1952
od roku 1952 Alžbeta II. Windsorská od roku 1926

zdroj:

Wikipedia

Facebook

0069.jpg

Online video

Maxlight cestovná kancelária