Galapágy

Galapágy alebo najmä staršie Korytnačie ostrovy (po španielsky Islas Galápagos) je ekvádorské súostrovie vo východnej časti Tichého oceánu asi 1 000 km západne od Ekvádoru. Ostrovy sú sopečného pôvodu, niektoré sopky sú činné dodnes.

Sú známe zvláštnymi druhmi zvierat, ktoré na ostrovoch žijú, napríklad prehistoricky vyzerajúcimi jaštermi a obrími suchozemskými korytnačkami.

Geografia
Galapágy sa nachádzajú na rovníku, ktorý pretína ich najväčší ostrov Isabela. Súostrovie má rozlohu 7 844 km² a žije na ňom asi 31 000 obyvateľov. Súostrovie sa skladá z 14 väčších sopečných ostrovov (San Cristóbal, Isabela, Santa Fe, Genovesa, Floreana, Plaza Sur, Espaňola, Santa Cruz, Culpepper, Wenman, Marchena, Santiago, Pinta, Fernandina), 6 menších ostrovov (Darwin, Pinzón, Baltra, Rábida, Bartolomé a Seymour Norte) a vyše 100 skalnatých výčnelkov. Najväčší ostrov súostrovia je Isabela.

Ostrovy
V súostroví je 14 ostrovov väčších ako 1 km².

Isabela – 4 588 km²
Santa Cruz – 986 km²
Fernandina – 642 km²
Santiago – 585 km²
San Cristóbal – 558 km²
Floreana – 172 km²
Marchena – 130 km²
Española – 60 km²
Pinta – 59 km²
Genovesa – 14 km²
...
Administratívne členenie
Galapágy sú ekvádorskou provinciou Provincia de Galápagos. Skladá sa z troch kantónov Isabela, San Cristóbal a Santa Cruz. Hlavné mesto provincie je Puerto Baquerizo Moreno na ostrove San Cristóbal.

Dejiny
Galapágy objavili Španieli 10. marca 1535. Výpravu viedol španielsky biskup Fray Tomás de Berlanga, ktorý sa plavil do Peru aby urovnal spor s Franciscom Pizarrom. V tom čase neboli obývané. Z námorných máp je súostrovie známe od roku 1570. Podľa štúdia z roku 1952, autorom ktorej bol Thor Heyerdahl a Arne Skjølsvold, sa na viacerých miestach nachádzali črepiny a iné artefakty. Tieto nálezy naznačujú, že súostrovie navštívili pôvodní juhoamerickí obyvatelia pred Španielmi.[1]

V 17. a 18. storočí používali ostrovy piráti a rôzni cestovatelia na doplnenie vody. Do roku 1832 nepatrili ostrovy nikomu, potom ich anektoval Ekvádor.

V roku 1831 na ostrovoch zakotvil s výskumnou loďou HMS Beagle britský prírodovedec Charles Darwin. Strávil tam 6 týždňov pozorovaním živočíchov. Jeho pozorovania (napr. variability zobákov ostrovných piniek) ho viedli k napísaniu známeho diela Pôvod druhov.

Ochrana prírody

Korytnačka slonia - miestny endemický druh

Leguán morský - ďalší z miestnych endemických druhov
Ostrovy sú pre svoju jedinečnú faunu od roku 1934 národným parkom (Národný park Galápagos) a od roku 1964 v parku pôsobí Výskumná stanica Charlesa Darwina (angl. Charles Darwin Research Station), ktorá sa špecializuje na ekológiu a evolúciu.

Galapágy boli v roku 1978 zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Endemity


Žijú tu viaceré endemity:

tučniak galapágsky (Speniscus mendiculus) je jediný druh tučniaka žijúci na rovníku;
leguán morský (Amblyrhynchus cristatus) jediný jašter, ktorý si v dospelosti hľadá potravu výhradne v mori;
korytnačka slonia (Geochelone nigra) najväčšia suchozemská korytnačka. Po španielsky ako galápago dali meno celému súostroviu.
myšiak galapágsky (Buteo galapagoensis), hlavný zdochlinožrút na ostrove
viaceré vtáky z rodu spevák (Mimus). Pri týchto druhoch si Darwin prvýkrát všimol, že sa líšia podľa ostrovov.
13 vtákov z čeľade tangarovité (Thraupidae) zalophus wollebaeki, uškatec a iné

Facebook